Klávesnice ako relikt
Ako bude vyzerať počítač, alebo mobil o päť, desať, alebo pätnásť rokov? Vízií je mnoho, ale obidve skupiny zariadení budú mať k sebe bližšie, než sme dnes ochotní pripustiť a pravdepodobne aj pomenovanie počítač, či telefón budú v roku 2025 anachronizmami.
Hoci dnešné smartfóny stále považujeme (na rozdiel od ich výrobcov) za telefóny, takéto pomenovanie je nespravodlivé ak vezmeme do úvahy plejádu multimediálnych, alebo povedzme navigačných funkcií, ktorými disponujú. Kapacitou pamäte aj výkonom procesora totiž mnohonásobne prekonávajú stolné počítače spred desiatich rokov.
Superpočítač do vrecka
"Mobilné telefóny", ale aj prenosné počítače ktorejkoľvek kategórie budú akýmsi mediálnym "švajčiarskym nožom", ktorý obsiahne funkcie prehrávača hudby a videa, komunikátora, diktafónu, hernej konzoly, osobného počítača, organizéra, kamery, navigačného systému, domáceho kina a osobnej asistentky. Mnohé z týchto funkcií spĺňajú už dnešné smartfóny, ale na ďaleko nižšej úrovni, než tomu bude o 10, alebo 15 rokov.
Výkonnosť IT zariadení a kapacita pamätí pod vplyvom Moorovho zákona stále rastie, preto vieme zhruba odhadnúť výkon smartfónov v roku 2025. Hravo schovajú do vrecka aj najvýkonnejšie dnešné PC, pretože s kapacitou pamäte 16 TB a rýchlosťou operácií 70 000 Teraflops pripomínajú skôr superpočítače. Dnešné high-end smartfóny disponujú pre ilustráciu pamäťou 16 GB, čo je 1 promile z uvedenej hodnoty.
Vstupno-výstupné rozhrania sa však menia len pomaly. Najväčšou revolúciou sú azda dotykové displeje s virtuálnou klávesnicou v súčasných tabletoch a smartfónoch. Ale terminály budúcnosti budú komunikovať sofistikovanejším spôsobom, než je vkladanie alfanumerických znakov cez klávesnicu.
Ideálnym spôsobom je samozrejme komunikácia myšlienkou, ale to rúbeme zatiaľ privysoko. Lenže nemýľme sa, nejde o žiadne sci-fi. Aj keď od vedeckého popisu telepatie sme zatiaľ ďaleko, experimenty tohto typu už prebiehajú napr. v Japonsku - bioprúdy zo snímačov EEG dokážeme vyhodnocovať aj dnes. Japonské spoločnosti Honda Research Institute Japan, Advanced Telecommunications Research Institute International a Shimadzu Corporation už v roku 2009 vyvinuli prvú technológiu rozhrania mozog-stroj (brain-machine interface, BMI) na svete. S využitím elektroencefalografie (EEG), blízkej infračervenej spektroskopie (NIRS) a špeciálneho SW umožňuje ovládať robota (tzn. v podstate počítač) pomocou myšlienky.
Zbohom, klávesnica!
IT terminály budú v strednodobom horizonte čoraz menej odkázané na vkladanie údajov prostredníctvom klávesnice - je jedno, či hardvérovej, alebo virtuálnej. Popri rôznych intuitívnych interaktívnych grafických rozhraniach bude čoraz častejšie na programe dňa verbálna a dokonca aj neverbálna komunikácia človeka s počítačom a inými inteligentnými zariadeniami. Dá sa povedať, že najmä hardvérová klávesnica bude čoskoro prežitkom.
Rozpoznávanie reči (a na druhej strane jej syntéza) sa stane jedným z pilierov užívateľského rozhrania IT zariadení budúcnosti. Ide tu o „trochu” iný level ako primitívna hlasová voľba dnešných mobilov. Počítače a smartfóny budúcnosti dokážu nielen "počúvať", resp. vnímať bez ohľadu na aktuálnu hlasovú dispozíciu, ale napr. hovorené slovo aj simultánne prekladať v reálnom čase pri zachovaní tónu a farby hlasu. Zdá sa, že Babylon jazykov pri medzinárodnej komunikácii viac nebude vážnejším problémom. Samozrejme, pred vývojármi je obrovské množstvo práce, ale v horizonte rádovo 10-tich rokov by mal byť takýto typ interfejsu bežnou rutinou.
Rovnaký názor má aj Tomi Ahonen, známy vizionár a popularizátor 3G a ďalších technológií. Pre rok 2015 okrem iného odhaduje zaujímavú evolúciu odkazovej služby a hlasovej pošty. "Virtuálna sekretárka" (prípadne „sekretár”) bude s volajúcim hovoriť ako živá bytosť, schopná vierohodnej interaktívnej komunikácie. Dokáže vyhodnotiť emocionálne rozpoloženie volajúceho a zodpovedajúco reagovať. Zrejme už o päť rokov budeme komunikovať so softvérovou asistentkou v presvedčení, že na opačnej strane spojenia je sympatická slečna.
Usmievajte sa, Veľký brat sa pozerá
Výkon dnešných procesorov už hravo zvládne analýzu biometrických údajov tváre, identifikuje úsmev a pod. Prečo potom nesiahnuť po celom spektre mimiky a neverbálnej komunikácie a nevyužiť reč tela ako cenný a interaktívny zdroj informácií? Budú to ale skôr aplikácie určené pre monitoring ľudí v určitom prostredí, než nástroj na zadávanie dát. Núka sa samozrejme obava zo syndrómu "Veľkého brata", ale eliminácia potenciálnych hrozieb má vyššiu spoločenskú hodnotu, než istá invázia do súkromia...
Rovnako dôležitou, možno ešte väčšou výzvou, než vstupné rozhranie, bude najmä u prenosných počítačov a smartfónov nová generácia zobrazovacích jednotiek. Vďaka limitovaným rozmerom samotných terminálov sa zobrazovanie nevyhnutne prenesie do priestoru mimo nich, pričom LCD pikoprojektory s laserovými diódami sú len predvojom nových trendov. Cieľom je kvalitný holografický 3D obraz, ktorý v priestore vyčarí ilúziu reality.
