Pár drobných pre budúcnosť novín
Platby za obsah sa vracajú v nových obchodných modeloch
Eva Vozárová
Logika za spoplatnením obsahu na internete je neotrasiteľná. Ak platia ľudia za noviny v stánkoch, prečo by nemali aj na webe? Navyše, neochotu používateľov platiť na internete za nehmotný tovar, zdá sa, možno prekonať. Ako to naznačuje predaj aplikácií pre smartfóny, ktorý podľa agentúry Gartner v tomto roku vygeneruje tržby 6,2 miliardy dolárov.
Neúspešná stratégia
Platby za novinový obsah si už viacero veľkých titulov vyskúšalo. Napríklad americký denník The New York Times v roku 2005 vytvoril na svojom webe spoplatnenú zónu, názorovú rubriku Times Select, do ktorej každý deň pribúdali nové stĺpčeky a komentáre. Surferov mali lákať renomovaní prispievatelia a neprítomnosť publicistiky na voľne prístupnom webe. Vydavateľstvo za vstup do Times Selectu pýtalo osem dolárov mesačne.
Očakávaný efekt ale experiment nepriniesol. Rubrika síce denníku vyniesla desať miliónov dolárov v ročných tržbách, no inzercia na zvyšku voľného webu predstavovala 80 miliónov. Dva roky po spustení pokusu redakcia poplatky zrušila s vysvetlením, že sumy vybrané od abonentov nie sú také zaujímavé, aby sa vyrovnali inzertnému potenciálu, ktorý by sekcia získala, ak by bola zadarmo.
Dlho nevydržalo odhodlanie pýtať si za prístup na web peniaze ani konkurenčnému Los Angeles Times. Ten v roku 2003 zamkol online rubriku o kultúre CalendarLive, no po necelých dvoch rokoch rezignoval. Návštevnosť sekcie klesla o 97 percent, tržby za prvých šesť mesiacov predstavovali iba 63-tisíc dolárov.
Skúsenosti s poplatkami za obsah má i líder on-line spravodajstva Sme.sk. Na webe obmedzoval prístup k názorovým článkom z denníka Sme, mohli si ich prečítať iba predplatitelia alebo používatelia, ktorí za to jednorazovo zaplatili. Sme.sk, podobne ako The New York Times, neskôr platby za obsah zrušilo. „Problém bol v tom, že sme boli v tom čase jediní, kto vyžadoval poplatky,“ hodnotí Tomáš Ulej zo Sme.sk.
Na druhý pokus
Napriek neúspechom sa spoplatnenie obsahu v posledných mesiacoch opäť stáva témou. Impulz úvahám o tom, ako pomôcť novinám, dal úbytok predplatiteľov a hospodárska kríza, ktorá od roku 2008 vážne otriasla inzertnými príjmami vydavateľov. Najodvážnejšie k vztýčeniu bariéry poplatkov pristúpil šéf mediálneho impéria News Corporation Rupert Murdoch.
V roku 2007 získal ekonomický denník Wall Street Journal, v tom čase posledné americké noviny so spoplatneným webom. Na internete majú podľa dostupných údajov približne milión platiacich čitateľov. R. Murdoch sa inšpiroval a v júni tohto roka zamkol aj ďalšie svoje tituly - britské novinové stránky Times.co.uk a Sundaytimes.co.uk.
Efekt toto rozhodnutia zatiaľ nepresvedčil. Podľa neoficiálnych údajov prišli The Times o dve tretiny webovej čitateľskej základne, hoci niektorí pozorovatelia očakávali ešte väčší pokles. Návrat k poplatkom v budúcom roku plánuje aj The New York Times. Neúspechom s Times Select sa denník nenechal odradiť. Šancu vidí v zbieraní poplatkov od častých návštevníkov stránky NYtimes.com. Noviny chcú zarobiť na lojálnych priaznivcoch. Príležitostným surferom zostane možnosť prečítať si každý mesiac bezplatne pevne stanovený počet článkov.
Symbolickým požehnaním pre vydavateľov uvažujúcich o poplatkoch môže byť aj skutočnosť, že podobným smerom uvažuje aj internetový kolos Google. Hoci technologická firma s konkrétnym riešením zatiaľ neprišla, plánuje sa zapojiť do hľadania spôsobu, ako z on-line obsahu vydestilovať nové tržby. Obdobne premýšľa aj Apple. Už teraz dáva vydavateľom možnosť predávať vo svojom AppStore obsahové aplikácie pre iPhone a iPad.
Patent zo Slovenska
Celkom zreteľná predstava o tom, ako by spoplatnenie novinového obsahu mohlo vyzerať, sa od jari tohto roka formuje na Slovensku a v Česku. Poradenská spoločnosť NextBig, zložená z bývalého šéfredaktora Sme.sk Tomáša Bellu a známych mien českej internetovej publicistiky Miloša Čermáka a Adama Javůrka, predstavila v spolupráci s reklamnou sieťou Etarget novú platobnú platformu Piano Media.
Tá by mala pod spoločný poplatok združiť viaceré klasické médiá, aktívne na internete. Piano navrhuje mesačný paušál tri eurá, ktorý by sa vzťahoval na vybranú funkcionalitu, napríklad na videá vo vysokej kvalite alebo on-line diskusie. Získané peniaze by si NextBig, Etarget a médiá delili podľa vopred dohodnutého kľúča. Základným kameňom úspechu Piana má byť jednoduchá realizácia platieb.
Akú získa Piano podporu zatiaľ nie je celkom jasné. Platforma, ktorá by mala odštartovať v prvom štvrťroku budúceho roka, sa pokúša osloviť vydavateľov na oboch stranách rieky Moravy. Na Slovensku je s rokovaniami iba na začiatku, vydavatelia sa na adresu nového systému vyjadrujú opatrne. Úmysel zapojiť sa otvorene deklarovalo iba Sme.sk. Ochotu uvažovať nad navrhovaným konceptom vyjadruje aj vydavateľ týždenník TREND a spravodajského servera eTrend.sk. Ten už na webe zamyká obsah printového vydania, Piano by podľa jeho konateľa Olivera Brunovského mohlo byť prijateľným doplnkom.
Veľkým lákadlom pre médiá je ambícia Piana fungovať plošne v spolupráci s viacerými vydavateľmi a snaha zapojiť do systému aj televízie. Všetci si uvedomujú, že kto by sa pokúsil zaviesť poplatky na vlastnú päsť, mal by výrazne nižšie šance než v kombinácii s konkurenčnými titulmi.
Zdroj: http://technologie.etrend.sk/it-biznis/trend-internet.html
